Naše veterány

Mohlo by Vás zaujímať

SAM_0285

AC Cobra

AC cars
1967

História vozidla

AC Cobra je britsko-americký roadster automobilky AC cars poháňaný americkými motormi Ford, vyrábaný v rokoch 1962 – 1967. V roku 1953 predstavila automobilka AC cars svoj dvojmiestny roadster AC Ace, sprvu poháňaný zastaraným radovým šesťvalcom (2l) vlastnej výroby. Od roku 1956 bol používaný silnejší motor od Bristolu (tiež 2l I6), a z „Esa“ sa tak stal pomerne úspešný športový automobil.

Carroll Shelby, bývalý automobilový pretekár, sníval o vytvorení najrýchlejšieho športového automobilu. Za týmto účelom sa v septembri roku 1961 obrátil na AC s návrhom vyrábať automobil upravený pre vidlicový osemvalec. Automobilka súhlasila za predpokladu, že bude nájdený vhodný motor. Shelby sprvu zháňal motor u Chevroletu. Tam ale neuspel, keďže Chevrolet nechcel konkurovať vlastnému modelu Chevrolet Corvette. Naopak Ford (ktorý by uvítal konkurenciu Corvette) ponúkol Shelbymu svoj práve vyvinutý 260 cu in (4,3 l) odľahčený V8. Už vo februári 1962 vznikol prvý prototyp. Po testoch a drobných úpravách začala sériová výroba ešte toho istého roku. Výsledný automobil dostal oficiálny názov Shelby-Ford AC Cobra, v USA spravidla skracovaný na Shellby Cobra. Na európskom trhu bolo auto známy ako AC Cobra.

V roku 1961 Bristol ukončil výrobu svojho radového šesťvalca, ktorým boli poháňané vozidlá AC. Všeobecne rozšírená domnienka, že Carroll Shelby zachránil automobilku AC pred úpadkom, nie je pravdivá. Krátko pred nadviazaním spolupráce s Shelbym, AC začalo používať radový šesťvalec z Fordu Zephyr.

Voz ľahkej konštrukcie s rámom z oceľových trubiek a hliníkovým plášťom. Odpruženie náprav bolo riešené priečnymi listovými perami a všetky kolesá mali kotúčové brzdy. Prvá verzia trpela rôznymi technickými nedostatkami, ale predovšetkým nedosahovala udávaných výkonov. Celkovo bolo vyrobených 126 kusov (vrátane prototypu). Posledných 51 kusov bolo osadené motorom 289, ktorý bol následne použitý u Mark II.

Automobil si pripísal početné víťazstvá na pretekárskych tratiach. Napriek tomu voz nebol kvôli vysokej cene komerčne úspešný (v Európe bol napr. Drahšie ako Jaguar E-type) a roku 1967 bol ukončený import vozov do USA. Do roku 1969 AC ešte vyrobilo 27 kusov pre Európsky trh. Ku koncu 70. rokov začala cena vozov stúpať a objavovali sa rôzne repliky. V roku 1982 na základe zmluvy s AC Cars začal Brian Angliss vyrábať automobil Autokraft Mk IV, čo bol v podstate vylepšený Mk III. Neskôr dokonca Angliss získal práva užívať názvu AC. Do roku 1996 bolo vyrobených 480 týchto áut. V súčasnosti je AC Cobra stále veľmi obľúbená a mnoho firiem po celom svete sa venuje renováciám a stavbe replík.

Volha GAZ 21 2.séria

VOLGA 21 II.séria

GAZ
1960

História vozidla

Volga bola značka automobilov vyrábaná ruskou (predtým sovietskou) firmou GAZ (Gorkovskij avtomobiľnyj zavod). Názov je odvodený od ruskej rieky Volga. Prvým modelom s názvom Volga bol GAZ-21 „Volga“. Začal sa vyrábať koncom roka 1956 v závode v sovietskom meste Gorkij. Jeho produkcia bola ukončená až v roku 1970. Počas tohto obdobia prešiel model viacerými úpravami konštrukcie, karosérie i vnútorného vybavenia. Za 14 rokov bolo celkovo vyrobených takmer 639 tisíc kusov týchto automobilov. Sovietski dizajnéri v tomto modeli spojili európsku a americkú konštrukčnú školu, čo oceňovali mnohí odborníci. Napr. britský časopis „The Autocar“ v r. 1960 po testovaní Volgy GAZ-21K opísal tento automobil ako čisto sovietsky originál, ktorý je štýlovou zmesou súčasných amerických a európskych vplyvov („…the Volga is entirely of Russian origin … styling of the Volga is a blend of recent American and European influences…“)

Išlo o jeden z prvých sovietskych automobilov masovo vyvážaných do zahraničia. V r. 1958 získala Volga GAZ-21 spolu s ďalším automobilom GAZ-13 cenu Grand Prix na výstave Expo v Bruseli. Dodnes patrí medzi legendy sovietskych automobilov uznávané nielen v Rusku, ale aj vo svete.

Maximálna rýchlosť Volgy GAZ-21 bola 130 km/h, rýchlosť z nuly na 100 km/h dosiahla za 34 sekúnd. Okrem štandardného vyhotovenia sa vyrábali aj modifikácie.

Volgy boli len málo využívané v osobnej preprave fyzických osôb. Predovšetkým to boli autá využívané v mnohých podnikoch a štátnych organizáciách. Veľká časť produkcie bola vyrobená ako vozidlá taxislužby, ktoré sa používali predovšetkým v najväčších mestách ZSSR – Moskva, Leningrad, Kyjev. Volgy však boli často využívané ako vozidlá taxislužby aj v zahraničí. Okrem „socialistického bloku“ veľké množstvo týchto vozidiel jazdilo v Grécku, Holandsku, Belgicku, Fínsku i Nórsku. Podľa údajov stránky www.home.no v Nórsku koncom 50-tych a v prvej polovici 60-tych rokov 20. storočia bola Volga absolútnym lídrom na trhu automobilov pre taxislužby, dokonca v roku 1958 bol každý štvrtý taxík v Nórsku práve Volga. Sovietsky výrobca však nedokázal udržať krok s modernizačnými trendmi a stúpajúcimi nárokmi „západného sveta“ a svoje pozície v západnej Európe prenechal svojim západným konkurentom.

Volgy patrili aj do autoparku silových rezortov ZSSR – milície, dopravnej polície, KGB a podobne.

Volga Jurija Gagarina

Prvý človek vo vesmíre, sovietsky kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin dostal svoje prvé auto ako dar od vlády Sovietskeho zväzu v roku 1961. Bola to Volga GAZ-21 (typ 2) čiernej farby s modrým interiérom a evidenčným číslom „78-78 MOD“.

Pod značkou Volga bolo vyrobených viacero modelov. Posledným modelom Volgy bola „Volga – Siber“ predstavená 29. augusta 2007 na autosalóne „Interavto-2007“ v Moskve.výroba sa skočila v roku 2010

92375651_2657049341284243_5358481093471240192_n

Škoda 130 RS

AZNP Mladá Bolesla
1977

História vozidla

Škoda 130RS je najúspešnejší pretekársky automobil Škodovky. Homologovaný bol v roku 1975 a koncepčne vychádzal z prototypov 180RS a 200RS, od ktorých prevzal podvozok. Pohon bol zabezpečovaný vyladeným motorom 1289 OHV s osemkanálovou hlavou válcov. Automobil sa vyrábal v rokoch 1975 až 1981.

V roku 1977 si automobilka Škoda zaknihovala v silnej konkurencii double v kategórii do 1300 cm³, keď dvojica jazdcov Václav Blahna a Ľuboslav Hlávka na Rallye Monte Carlo obsadila prvú priečku v kategórii (12. miesto celkovo) a dvojica Miroslav Zapadlo – Jiří Motal obsadila druhú priečku v kategórii (15. miesto celkovo).

Výrobná dokumentácia automobilky k vozidlu 130RS bola uvoľnená medzi automobilovú verejnosť, čo spôsobilo, že mnoho nadšencov prestavalo a naďalej prestavuje vozidla Škoda 110 R Coupé na tento úspešný pretekársky model. Na rozdiel od prestavieb Škoda 130 LR, ktoré sa dejú zo sériového vozidla Škoda 120, alebo Škoda 130, ktorých je veľký počet, pri prestavbách na Škodu 130RS sa znižuje počet pôvodných nezmenených vozidiel Škoda 110 R. Vzhľadom k nevratnému charakteru prestavby a tomu, že voz Škoda 130RS bol pôvodne homologovaný so 4-stupňovou prevodovkou, ktorá je pre väčšinu mladých „tunerov“ nepohodlná, dochádza nezriedka k amatérskym zásahom do konštrukcie karosérie, aby bolo možné vložiť 5-stupňovú prevodovku z modelu Škoda 130.

92213957_3075481985836392_4888651352491687936_n

ČZ 500

Česká Zbrojovka Strakonice
1939

História vozidla

ČZ 500, niekedy označovaný ako ČZ 500 Tourist; bol najsilnejší predvojnový motocykel vyrábaný v Českej zbrojovke Strakonice. Celkovo bolo vyrobených iba 587 kusov tohto typu motocykla. Vyvinutý bol v roku 1937 na požiadavku armády v prevedení so sajdkárou. Predpokladaný záujem zo strany armády sa nakoniec nenaplnil. Viac motocyklov sa predalo do zahraničia. Konštrukcia vychádzala z osvedčenej 250-tky, rám bol zosilnený a predná vidlica dostala tlmič kmitov.
Najhonosnejším strojom všetkých časov mal byť motocykel vyrobený začiatkom roku 1939 na objednávku člena pápežskej gardy. Originálne dokumenty hovoria, že motocykel si objednal istý Evangelisti Livio z Vatikánu. Za dodaný stroj fabrika nikdy nedostala zaplatené, po rokoch naťahovania získala len zlomok ceny. Napriek tomu to bol dobrý reklamný ťah, na jarných výstavných trhoch v Prahe budil najväčšiu pozornosť, kde bol druhý motocykel v tomto prevedení.
,,Je to stroj, ktorého časti sú miesto chrómovania pozlátené a miesto čiernej farby je smotanovo biela, takže stroj má farby pápežskej vlajky.”
Pneumatiky z bielymi bokmi dodala firma Baťa. Pre jeho atraktivitu sa stal častým predmetom veteránskej tvorivosti. Napriek minimálnemu množstvu pôvodných dokumentov sa  v 80-tych rokoch prihlásil bývalý zamestnanec pán Kohlíček, ktorý v roku 1939 pracoval na vývoji, hovorí, že vtedy boli vyrobené iba tri stroje a súčiastky bežne chrómované boli silne pomosadzené a vyleštené. Dnes je ich teda v prevedení Vatikán oveľa viac ako ich vyrobila fabrika…
Select the fields to be shown. Others will be hidden. Drag and drop to rearrange the order.
  • Image
  • SKU
  • Rating
  • Price
  • Stock
  • Availability
  • Add to cart
  • Description
  • Content
  • Weight
  • Dimensions
  • Color
  • Additional information
  • Attributes
  • Custom fields
Compare